zdch.grkatpo.sk - Záchrana drevených chrámov na medzinárodnej drevenej ceste
http://zdch.grkatpo.sk/?dobroslava
Mapa stránokÚvod > Miesta realizácie > Dobroslava
  Slovenčina   Polski

Dobroslava

Gréckokatolícky drevený chrám svätej Paraskievy, 1705, NKP

DobroslavaDrevený gréckokatolícky chrám svätej Paraskevy bol postavený v roku 1705. Paraskeva bola dcérou bohatých kresťanských rodičov v Ikóniu. Po ich smrti zdedila veľký majetok, ktorý rozdávala chudobným. Pretože sa zaviazala sľubom čistoty, odmietala všetkých uchádzačov o svoju ruku. Za Diokleciánovho prenasledovania bola obžalovaná z kresťanstva a uvrhnutá do väzenia. Po hrozných mučeniach ju dal vladár sťať mečom.

Koncom druhej svetovej vojny bola obec značne zničená a chrám poškodený. V rámci jeho obnovy bola architektúra chrámu rozšírená o dve bočné kaplnky, čím pôdorys nadobudol tvar kríža, čo je medzi drevenými chrámami na východe Slovenska unikát. Posledné reštaurovanie exteriéru sa uskutočnilo v rokoch 2001 - 2002 výmenou plášťa a strešnej krytiny.

Chrám je päťdielny, päťpriestorový, postavený na nízkom kamennom základe. Je ozdobený troma vežami a piatimi krížmi. Telo chrámu i steny veží sú opláštené vertikálne ukladanými doskami a lištami. Celý chrám je zakrytý dreveným štiepaným šindľom. Podľa zoznamu z roku 1915 tu boli pôvodne štyri zvony. V súčasnosti je vo veži už iba jeden zvon z roku 1790.

Po vstupe do chrámu sa nachádzame v predsieni. Môžeme tu vidieť letopočet 1705, označujúci dokončenie a posvätenie chrámu. Z predsiene je prístupný chór, nachádzajúci sa na západnej strane lode.

Ikonostas v tomto chráme má päťradovú architektúru. Je národnou kultúrnou pamiatkou s ikonami umiestnenými na piatich poschodiach. Pochádza z druhej polovice 18. storočia. Hlavný rad obsahuje zľava ikony svätého biskupa Mikuláša, Bohorodičku Hodigitriu, Krista Učiteľa a patrocinálnu ikonu svätej Paraskevy. Uprostred sú dvojkrídlové cárske dvere so šiestimi medailónmi, z toho sú štyri medailóny evanjelistov a dva medailóny Zvestovania. Na ostení dverí na severnej strane je zobrazený svätý Bazil Veľký, na južnej svätý Ján Zlatoústy. V oblúkovom nadpraží dverí nad nimi sa nachádza Božie Vtelenie, po stranách s anjelmi – nebeskými silami.

Druhý rad sviatkov obsahuje od severnej steny ikony: Narodenie Presvätej Bohorodičky, Uvedenie Bohorodičky do chrámu, Narodenie Krista, Krst Krista, Zvestovanie, Vstup Krista do Jeruzalemu. Rad sviatkov rozdeľuje ikona Poslednej večere a pokračuje ikonami: Vzkriesenie, Nanebovstúpenie Pána, Zoslanie Svätého Ducha, Svätá Trojica, Premenenie Pána, Ochrana Presvätej Bohorodičky.

V treťom rade nad cárskymi dverami vidíme ikonu Malý Deésis zahrňujúcu Krista Veľkňaza, sprevádzaného Presvätou Bohorodičkou a svätým Jánom Krstiteľom. Od ikony Deésis k severnej stene vidíme svätého Petra zobrazeného s kľúčom a obráteným krížom, svätého Matúša, svätého Marka, svätého Andreja, svätého Jakuba Zebedejovho a svätého Tomáša. Od stredu k južnej stene rad apoštolov pokračuje ikonami svätého Pavla, Jána, Lukáša, Šimona, Bartolomeja a svätého Filipa.

Štvrtý rad prorokov je na identifikovanie najzložitejší. Skladá sa zo šiestich kruhových medailónov s dvojicami postáv v osobitných nadstavcoch. Od stredu k severnej stene sa nachádzajú proroci Mojžiš a Áron. Ďalší štyria proroci sa nedajú identifikovať. Od stredu k južnej stene vidíme kráľa Dávida a Šalamúna, dvoch neznámych prorokov so všeobecným atribútom – zvitkom, ďalej proroka Izaiáša a proroka Daniela.

Vrchol ikonostasu tvorí trojramenný kríž s Ukrižovaním, po stranách s Bohorodičkou na severnej strane a svätým evanjelistom Jánom na juhu. Zachovalý piaty, najspodnejší rad, nazývaný predely, pozostáva z ikon (zľava): Útek do Egypta, Svätí apoštoli Peter a Pavol, Božie Vtelenie (Oranta) a ikona Svätej Paraskevy.

Vzácne sú aj samostatné ikony v tomto chráme. Patria medzi ne Muž bolesti na žertveníku i Najsvätejšia Trojica na prestole vo svätyni. Neprehliadnuteľná je ikona Posledného súdu, rozmerná ikona svätej Paraskevy s výjavmi z jej života a ďalšie ikony v lodi chrámu.

Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou z Európskeho fondu regionálneho rozvoja
v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Poľská republika - Slovenská republika 2007 - 2013.
Copyright © 2010-2011 Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov