zdch.grkatpo.sk - Záchrana drevených chrámov na medzinárodnej drevenej ceste
http://zdch.grkatpo.sk/?hunkovce
Mapa stránokÚvod > Miesta realizácie > Hunkovce
  Slovenčina   Polski

Hunkovce

Gréckokatolícky drevený chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky, 18. stor., NKP

Hunkovce

Drevený gréckokatolícky chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky v Hunkovciach nájdete v strede obce na kopčeku na cintoríne, obkolesený stromami. Gréckokatolícka cirkev, alebo presnejšie Katolícka cirkev byzantsko-slovanského obradu sa hlási k cyrilo-metodským tradíciám a považuje sa za priameho dediča tejto tradície.

V strednej a východnej časti Karpát vznikali ojedinelé drevené chrámy, ktoré sú špecifickým príkladom sakrálnych objektov východného kresťanstva. Tieto chrámy sú na jednej strane odrazom jednoduchosti a chudoby obyvateľov tohto kraja, ale zároveň dokazujú pevnú dôveru a nádej, ktorú človek vkladá do svojho Boha. To potvrdzujú aj slová žalmistu: „Jeden deň v tvojich nádvoriach je lepší než iných tisíce. Radšej chcem stáť na prahu domu svojho Boha ako prebývať v stanoch hriešnikov. Lebo Pán, Boh, je slnko a štít, milosť a slávu udeľuje Pán; neodoprie dobro tým, čo kráčajú v nevinnosti. Pane zástupov, blažený človek, čo sa spolieha na teba“ (Ž 84, 11 – 13).

Podľa doterajších skúmaní pochádza drevený chrám v Hunkovciach z konca 18. storočia. Chrám je tradične rozdelený na tri časti.

Predsieň, ľudovo nazývaná aj babinec, sa nachádza pod hlavnou vežou. Spočiatku išlo o miesto vyhradené pre katechumenov, teda tých, ktorí sa pripravovali na krst, alebo pre kajúcnikov.

Ďalšia časť chrámu, loď, nadväzuje na predsieň. V nej sa sústreďujú veriaci zúčastňujúci sa obradov. Zo symbolického hľadiska predstavuje putujúcu Cirkev, teda kresťanov žijúcich na zemi.

Treťou a najpodstatnejšou časťou chrámu je svätyňa. Zo symbolického hľadiska predstavuje nebeské kráľovstvo, teda oslávenú Cirkev. Svätyňa je od lode oddelená vysokou obrazovou stenou, ktorá sa nazýva ikonostas. V tomto chráme však ikonostas chýba. Tradične sú na ňom zobrazené ikony Krista, Bohorodičky a svätých, ktorí veriacim v lodi chrámu majú svojím príkladom pomôcť prejsť do radosti večného života, ktorý predstavuje svätyňa.

Chrám je trojdielny, trojpriestorový a trojvežový. Je postavený na nízkej kamennej podmurovke. Stavba má zrubovú konštrukciu. Celé telo chrámu je vertikálne obložené doskami a lištami. Veža, ktorá vyrastá z valbovej strechy predsiene a dohora sa zužuje, má stĺpikovú konštrukciu. V hornej časti je rozšírená, čím sa naznačuje tzv. izbica. Vo veži dnes už nie sú zavesené zvony. Na veži je nízka, pyramidálna strecha. Nad ňou je makovica, zaslepená laterna, strieška a menšia cibuľa. Na vrchu je dvojramenný ozdobný kríž s lunetkou.

Loď má nad parapetom na južnej strane dve okná. Strecha lode je stanová a je rozdelená na dve časti. Strecha svätyne je pyramidálna. Vrch nad strechami lode a svätyne je totožný s hlavnou vežou. Celý chrám je pokrytý štiepaným šindľom.

Funkčné jadro chrámu – ikonostas, prestol a ďalšia pôvodná výzdoba v chráme už chýbajú. Po opravách v roku 1922 mal byť chrám v roku 1935 odpredaný a prevezený do Ústí nad Orlicí, pričom výnos z predaja mal poslúžiť na financovanie výstavby nového chrámu. V čase frontových bojov v jeseni 1944 bol značne poškodený a opravený v roku 1947.

V roku 1957 bolo v hunkovskom drevenom chráme ešte niekoľko ikon z polovice 18. storočia (sv. Archanjel Michal, Žehnajúci Kristus, Pokrov – Ochrana presvätej Bohorodičky), osud ktorých však už nie je známy. Ikona – Spas nerukotvornyj, dielo Jakuba Zesi z roku 1671, je v zbierkach Šarišského múzea v Bardejove.

V ikonopisných zbierkach Šarišského múzea v Bardejove sa nachádzajú aj ďalšie ikony z Hunkoviec: sv. Juraj a Teodor z roku 1670 – 1700, sv. Juraj s drakom zo 17. storočia, sv. Teodor Stratilát datovaný rokmi 1630 – 1650, Bohorodička okolo 1780 – 1800. Všetky tieto ikony získalo múzeum ešte v roku 1906.

V roku 2010 bola na chráme v rámci projektu Záchrana drevených chrámov na Medzinárodnej drevenej ceste vymenená šindľová strecha a celé opláštenie.

Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou z Európskeho fondu regionálneho rozvoja
v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Poľská republika - Slovenská republika 2007 - 2013.
Copyright © 2010-2011 Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov