Nowica

Gréckokatolícky Chrám sv. Paraskevy v Nowici

Už od dávnych čias sa chrámy stavali na vyvýšených miestach. Požiadavku, aby chrám dominoval nad inými stavbami kresťania prevzali od judaizmu a iných východných náboženstiev. V Talmude čítame: Beda mestu, ktorého domy sú vyššie než jeho synagógy. Chrám svojou majestátnosťou interiéru a výškou kupol prenášal obyvateľov do nadprirodzeného sveta. Veriaci prichádzajú do chrámu a stoja tvárou k východu, odkiaľ prišlo svetlo kresťanskej viery, prameň spásy. Obdĺžnikovitý tvar pripomína koráb - symbolizujúci Noemovu archu, v ktorej bol zachránený ľudský rod. Symbolizuje takisto plavbu veriacich po mori života na korábe (chrámu) a smerovanie k večnému prístavu Božieho kráľovstva.

Gréckokatolícky chrám sv. Paraskevy v Nowici bol postavený v rokoch 1840 – 1843. V najbližšom okolí nájdete ešte dva chrámy, ktoré sú zasvätené tejto patrónke. Sú to chrámy v Pętnej a Uścii Gorlickom, ktoré malo pôvodne názov Uście Ruskie. Po druhej svetovej vojne, keď bolo miestne obyvateľstvo vysídlené, chrám od konca 50. rokov 20. storočia slúžil rímskokatolíkom. Po návrate časti vysídleného lemkovského obyvateľstva sa tu slávili aj gréckokatolícke bohoslužby. V 80. rokoch 20. storočia sa chrám vrátil gréckokatolíkom v súvislosti s opätovným administratívnym vytvorením farnosti.

Chrám je trojdielny. Skladá sa zo svätyne uzatvorenej z troch strán, širšej lode a babinca, nad ktorým sa vypína veža. Steny veže sa k vrcholu zužujú. K nej je pripojená malá predsieň. Steny lode a svätyne sú pokryté šindľom, ktorý pokrýva aj vežu, okrem jej hornej časti, ktorá je vertikálne olatovaná. Strecha na lodi a svätyni je pokrytá plechom. Na ich hrebeňoch sa vypínajú mnohouholníkové vežičky zakončené zdanlivými laternami a cibuľkami. Podobné zakončenie má aj vrchol hlavnej veže.

Interiér chrámu má rovné stropy s figurálnou a ornamentálnou polychrómiou z roku 1927. Obzvlášť pekne pôsobí polychrómia stropu s výjavom Presvätej Trojice. Loď je oddelená od svätyne kompletným, bohato zdobeným ikonostasom, ktorý pochádza z 18. storočia. Má dvojitú úlohu. Oddeľuje svätyňu od hlavnej lode, kde sú veriaci, a je vizuálnou verziou právd viery. Keď veriaci pozerajú na jednotlivé ikony, zoznamujú sa so sviatkami, tajomstvami Zjavenia, s majestátom Krista Kráľa. Ikonostas vznikol predovšetkým z potreby oddelenia miesta „svätého svätých“, kde kňaz slávil božskú liturgiu od časti pre veriacich.

Pri stene lode je umiestnený neskorobarokový bočný oltár z 18. storočia. V jeho strednej časti sa medzi stĺpmi nachádza ikona Bohorodičky s dieťaťom z 18. storočia. Pod stropom zavesený maličký chór akoby pripomínal, že v čase druhej svetovej vojny bola farnosť početná a v tomto prekrásnom chráme bolo pre veriacich málo miest. Na jeho väčšiu prestavbu neboli prostriedky. Zároveň by zásah do stavby chrámu mohol narušiť harmóniu ideálnej proporcionálnej koncepcie. Preto chrám v Nowici je jedným z najzachovanejších príkladov stavby v západnom lemkovskom štýle.

Nádherne zložené drevené oplotenie pokryté šindľom dodáva čaro chrámu aj drevenej vstupnej bránke v tvare malej vežičky.

Neďaleko skromného cintorína priliehajúceho k chrámu, upútava našu pozornosť jednoduchý drevený domček, ktorý slúžil miestnej farnosti na uloženie tiel zomrelých v čase medzi smrťou a pohrebnými obradmi. V Nowici sa okrem toho nachádza ešte menšia drevená gréckokatolícka kaplnka z roku 1889.